Emoji historicky vznikli ako nástroj na doplnenie chýbajúcich emócií a reči tela v textových správach. Táto aktivita s nimi pracuje ako s prirodzeným online jazykom mladých ľudí a ukazuje, že rovnaká emoji môže mať pre rôznych ľudí odlišný význam. Cieľom je previesť tieto symboly späť do slov, naučiť sa presnejšie pomenovať emócie a rozšíriť slovnú zásobu.

Žiaci pracujú so zoznamom zdravých spôsobov zvládania emócií, ktorý bol vytvorený s pomocou umelej inteligencie, a učia sa nad nimi premýšľať v rôznych situáciách. Aktivita ukazuje, že rovnaká stratégia môže v jednej situácii fungovať, ale v inej nemusí byť vhodná. Dôraz sa kladie na pochopenie situácie, vlastných emócií a možností. 

Žiaci dostanú priestor premýšľať nad tým, aký vzťah majú k AI, či a akým spôsobom ju chcú využívať a na čo si dávať pozor. Učia sa formulovať vlastný postoj voči novým technológiám a prípadne sa vyhraniť voči potenciálnemu tlaku od druhých. Cieľom nie je rozhodnúť, či je AI dobrá alebo zlá, ale podporiť vedomé rozhodovanie v súlade s vlastnými hodnotami.

Žiaci si predstavujú seba o 5 rokov a premýšľajú, akým človekom chcú byť – nie čo chcú mať, ale aké vlastnosti a hodnoty si chcú zachovať. Aktivita posilňuje vnútornú stabilitu identity v čase, keď sa digitálne prostredie rýchlo mení.

Žiaci skúmajú, podľa čoho sa rozhodujú v situáciách, kde je prítomný tlak väčšiny alebo digitálneho prostredia. Učia sa rozlišovať medzi tým, čo chcú oni sami, a tým, čo im radí AI, alebo čo očakávajú ostatní.

Aktivita prináša priestor zamyslieť sa, ako je AI využívaná blízkymi dospelými a ako to ovplyvňuje vnímanie a využívanie AI u samotných žiakov a žiačok. Žiaci formulujú pravidlá pre bezpečné a rizikové používanie AI.

Aktivita pomáha žiakom pochopiť, že umelá inteligencia môže odpovedať rôzne podľa toho, ako je položená otázka. Žiaci pracujú s modelovými situáciami a s rôznymi typmi promptov, z ktorých vznikli odlišné odpovede AI. Učia sa rozlišovať medzi odpoveďami, ktoré podporujú premýšľanie, a tými, ktoré pôsobia presvedčivo, ale môžu oslabovať schopnosť rozhodovať sa samostatne.

V tejto metodike žiaci pracujú s dvoma príbehmi, ktoré ukazujú rozdielny spôsob použitia AI pri rovnakej úlohe. Porovnávajú, ako sa mení motivácia, pocit hrdosti, miera učenia a vlastníctvo výsledku.

Aktivita sa zameriava na to, ako reagovať na bežné správy, ktoré môžu pôsobiť nejasne, nepríjemne alebo pasívno-agresívne. Žiaci sa učia vytvárať odpovede, ktoré sú slušné, jasné a zároveň rešpektujú ich vlastné hranice. Ukazuje, že aj slušná odpoveď môže mať rôznu kvalitu. Cieľom je naučiť sa vybrať alebo vytvoriť odpoveď, ktorá je bezpečná a férová.

Žiaci pracujú s modelovou konfliktnou situáciou a sledujú, ako na ňu môže reagovať umelá inteligencia. Skúmajú, že AI často reaguje podporujúco a súhlasne, čo môže posilniť jednostranné videnie situácie. V skupinách dostávajú rôzne spôsoby, ako preformulovať otázku (prompt), aby odpoveď nebola iba potvrdzujúca, ale ponúkla širší pohľad. Učia sa, že odpoveď AI je výsledkom toho, ako bola otázka položená.

V tejto aktivite žiaci pracujú s odpoveďou vytvorenou pomocou umelej inteligencie na komplexnú spoločenskú otázku. Ich úlohou nie je hodnotiť, či je odpoveď správna alebo nesprávna, ale skúmať, čo v nej chýba. Učia sa rozoznávať slepé miesta a zjednodušenia.

Žiaci porovnávajú dve krátke konverzácie – jednu so „simulovanou empatiou“ (AI) a druhú s reálnou empatiou človeka. Žiaci sa učia rozlišovať, aké kvality má empatická komunikácia a ako vplýva na naše prežívanie.

Žiaci zažijú rozdiel medzi dvoma typmi reakcií vo vzťahu – medzi kamarátom, ktorý vždy súhlasí, a kamarátom, ktorý je podporujúci, ale dokáže povedať aj „nie“. Následne sa dozvedia, že jeden z týchto typov správania je typický pre AI chatboty.

Aktivita dáva žiakom jednoduchý a zrozumiteľný rámec, ako postupovať v situáciách, ktoré sú príliš citlivé, rizikové alebo náročné na to, aby ich riešili iba s pomocou umelej inteligencie. Žiaci sa učia rozlišovať, kedy im AI môže pomôcť premýšľať (napríklad pri hľadaní slov alebo plánovaní ďalšieho kroku) a kedy je potrebné obrátiť sa na človeka.

Táto aktivita pomáha žiakom a žiačkam vedome si pomenovať ľudí, na ktorých sa môžu obrátiť v náročných situáciách. Nejde len o vytvorenie zoznamu mien, ale o uvedomenie si, prečo sú títo ľudia bezpeční a v čom im vedia pomôcť. Aktivita podporuje budovanie dôvery a schopnosť vyhľadať pomoc skôr, než sa problém prehĺbi. Zároveň posilňuje pocit, že opora existuje v reálnych vzťahoch, nie iba v online priestore. Cieľom je, aby žiaci odchádzali s konkrétnym vedomím: „Nie som na to sám/sama.“

Táto aktivita pomáha triede vytvoriť spoločnú dohodu o tom, ako sa k sebe správať v momentoch, keď niekto prežíva nepohodu, stres, úzkosť alebo náročnú situáciu. Žiaci pracujú zážitkovo, aby spoločne objavili, čo im v ťažkej chvíli pomáha a čo naopak zraňuje. Výsledkom je triedny „kontrakt podpory“: jednoduché pravidlá a vety, ktoré si trieda sama navrhne a ktoré posilňujú bezpečie, dôveru a ochotu vyhľadať živú pomoc.