Smútok za chatbotom? Pre časť mladých je to reálne

Pre niektorých mladých ľudí nie je AI spoločník len appka, ale vzťah, na ktorý sa emocionálne viažu. Keď sa zmení jeho správanie alebo funkcie, môžu prežiť skutočný smútok, ktorý okolie často podcení.

Predstavte si, že dieťa príde domov zronené, akoby ho niekto opustil. Nepohádalo sa s kamarátkou, nikto z rodiny sa nestratil. Len aplikácia, s ktorou sa každý večer rozprávalo, dostala aktualizáciu a „ten druhý“ zrazu odpovedá chladne a cudzo.

Znie to absurdne, no výskum ukazuje, že smútok je úplne reálny.

Tím z Harvard Business School skúmal používateľov populárnej aplikácie Replika, ktorá funguje ako AI spoločník. Chatbot je navrhnutý tak, aby bol vždy dostupný, chápavý a potvrdzoval to, čo človek povie.

Zistenie prekvapilo aj samotných výskumníkov: aktívni používatelia sa cítili bližšie k svojmu AI spoločníkovi než k vlastnému najlepšiemu ľudskému priateľovi. Pri predstave, že by oň prišli, by ho oplakávali viac než stratu akejkoľvek inej technológie, auta či hry.

Prečo „rozchod“ s AI tak bolí

V roku 2023 spomínaná aplikácia po zásahu úradov náhle odstránila jednu zo svojich funkcií. Spoločník, ktorý predtým reagoval blízko a osobne, začal zrazu odpovedať odmietavo.

Pre používateľov to nebola technická drobnosť. Opisovali to ako odmietnutie a stratu partnera. Reakcie na diskusných fórach boli také silné, že moderátori začali zverejňovať čísla liniek pomoci.

Výskumníci následne prišli na to, že deti aj dospelí mali pocit, že stratili „toho pôvodného“ spoločníka, ktorému dôverovali. Túto stratu však nespôsobí dieťa ani rodič. Rozhodne o nej firma alebo regulácia, a to kedykoľvek a bez varovania.

Dieťa tak môže byť emocionálne naviazané na niečo, čoho stabilitu nemá pod kontrolou. Nemusí ísť pritom len o zrušenú funkciu. Stačí, že sa AI po aktualizácii začne správať trochu inak, chladnejšie, a pocit straty sa môže objaviť.

Koho sa to týka najviac

Výskum ukazuje, že najsilnejšie sa majú tendenciu naviazať deti a mladí ľudia, ktorí chcú byť spoločenskejší, no majú málo kamarátov, prechádzajú ťažkým obdobím, nezapadajú medzi rovesníkov alebo zažívajú šikanu. Zároveň majú veľa voľného času.

Pre takéto dieťa je AI spoločník nesmierne lákavý, pretože ho nikdy neodmietne, vždy má čas a vždy súhlasí. Krátkodobo dokáže zmierniť osamelosť. Problém nastáva vtedy, keď sa stane hlavnou oporou, pretože táto opora sa môže zo sekundy na sekundu zmeniť.

Ako zvládnuť digitálnu stratu

Berte smútok vážne, aj keď mu nerozumiete. Nemusíte chápať, prečo dieťa smúti za chatbotom. Stačí, že vidíte, že smúti. Veta „Vidím, že ťa to naozaj zasiahlo, povedz mi o tom“ otvorí dvere, ktoré posmech zabuchne.

Pýtajte sa, čo mu vzťah dával. Odpoveď je dôležitejšia než samotná appka. Ak dieťa hovorí, že ho appka „vždy vypočula“ alebo „nikdy sa nehnevala“, je to cenná informácia o tom, čo mu možno chýba inde.

Všímajte si intenzitu, nie obsah. Varovným signálom nie je to, že dieťa aplikáciu používa, ale keď začne vytláčať spánok, školu a kamarátov, alebo keď naň výpadok či zmena aplikácie doľahne neúmerne silno.

Posilňujte to, čo sa nezruší aktualizáciou. Najlepšou poistkou proti tomu, aby sa dieťa upälo na AI, je dostatok skutočných vzťahov, ľudí, ktorí ho vypočujú, rozosmejú a podržia.

Cieľom teda nie je AI démonizovať ani plošne zakazovať. Je však dôležité, aby dieťa nemalo svojho najbližšieho dôverníka v aplikácii, ktorú vlastní niekto iný.

Keď má okolo seba pevnú sieť ľudí, aktualizácia chatbota ho možno zamrzí, ale nebude predstavovať neúmernú záťaž.

(Pripravené v spolupráci s organizáciou Emocionálny kompas)