Žiaci, študenti aj učitelia umelú inteligenciu používajú a budú používať. O tom už pochybuje málokto. Lenže diskusia, čo to znamená pre školstvo, neutícha. Otázka za milión znie: ako sa vyrovnať s AI vo vzdelávaní tak, aby nezničila samotné učenie.
Jedným z aktuálnych príspevkov je polemika amerických autorov Fredericka Hessa a Johna McWhortera. Hess kladie zásadnú otázku: „Možno by sme sa nemali pýtať, aké nové technológie ešte deťom dať, ale skôr dôverovať tomu, že sa dokážu učiť aj bez neustálej technologickej pomoci.“
Polemiku vyvolal McWhorterov článok v magazíne Atlantic. Tvrdí v ňom, že technológie, sociálne siete a nástroje umelej inteligencie nemusia byť skazou mladej generácie. Naopak, podľa neho môžu rozvíjať jazyk, humor a kreativitu, ktoré mladí prežívajú v online prostredí.
Hess však upozorňuje, že nahrádzať technológiou základné zručnosti je riskantné a môže viesť k oslabeniu samotného učenia.
Nepreskočiť základy
Základy sa jednoducho nedajú preskočiť. Umelá inteligencia môže byť zosilňovačom vedomostí, ale nie ich náhradou.
Ak žiak nemá pevné základy v čítaní, písaní či kritickom myslení, AI iba maskuje problém namiesto toho, aby ho riešila. „Práve tí s plytkými vedomosťami, slabým kritickým myslením a nízkou motiváciou sú zároveň najzraniteľnejší voči jej rizikám,“ zdôrazňuje Hess.
Používanie AI pri písaní textov či riešení úloh môže byť veľmi užitočné. No iba vtedy, keď žiak zvláda základné princípy učenia sa.
Ak sa spoliehame na umelú inteligenciu ako na náhradu, riskujeme, že mladí ľudia si základné zručnosti vôbec neosvoja. Hess preto varuje pred predstavou, že deti môžu preskočiť fázu učenia, pretože „AI to raz aj tak bude robiť za nich.“
Rodičia a učitelia tu zohrávajú kľúčovú úlohu. Nemajú deti od technológií izolovať, ale určiť hranice, v ktorých sa technológia stáva pomocníkom, nie rozptyľujúcou hračkou.
Vzdelávanie s AI, nie AI namiesto vzdelávania
Ak chceme, aby umelá inteligencia skutočne pomáhala, musíme ju vnímať ako doplnok učenia, nie jeho náhradu. Z toho vyplýva niekoľko zásad:
- Najprv zvládnuť základy: čítanie, písanie, analytické a kritické myslenie musia byť prioritou každého vzdelávacieho systému.
- AI ako doplnok, nie náhrada: AI má pomáhať personalizovať výučbu, asistovať učiteľom a rozširovať možnosti učenia.
- Zamerať sa na výsledky učenia: úspech integrácie AI treba merať zlepšením porozumenia, motivácie a výsledkov žiakov, nie počtom nových nástrojov.
- Udržiavať vysoké nároky: neznižovať latku len preto, že technológia je „k dispozícii“. AI má pomáhať dosahovať kvalitu, nie ju nahrádzať.
Prečo to má význam pre Slovensko
V slovenskom kontexte má táto diskusia konkrétnu podobu. Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní zdôrazňuje, že digitalizácia a umelá inteligencia musia slúžiť kvalite vzdelávania, nie ju nahrádzať.
Zavádzanie AI do škôl preto nesmie zamieňať rýchlosť za kvalitu. Reforma vzdelávania nestojí na technológii, ale na ľuďoch. Na učiteľoch, ktorí sú pripravení, podporovaní a odborne vedení.
Vzdelávacia politika by mala uprednostniť výsledky učenia pred slepým investovaním do nástrojov. Investícia má zmysel len vtedy, ak pomáha zlepšiť výsledky, motiváciu či duševnú pohodu žiakov. AI nie je magické riešenie, ale nástroj, ktorý funguje len za správnych podmienok.
Odporúčame
Ako zachrániť písanie v ére chatbotov
Päť kľúčových zručností lídrov v ére umelej inteligencie
