Tri výzvy nástupu AI do škôl: ilúzia učenia, menej ľudskosti, úpadok kreativity

Keď sa povie generatívna umelá inteligencia v školách, mnohým ako prvé napadne podvádzanie. Verejnej debate dominujú obavy, že žiaci a študenti používajú AI na písanie esejí a riešenie domácich úloh. Diskusia expertov a ministrov školstva na Bratislava AI Forum však odhalila hlbšie výzvy, s ktorými sa po invázii chatbotov musia vyrovnať vzdelávacie systémy na celom svete.

Mimoriadne rýchly a úspešný nástup umelej inteligencie do vzdelávania súvisí s jej dostupnosťou. Žiakovi a študentovi stačí mobil a internet na to, aby získali prístup k širokej ponuke nástrojov, pričom mnohé z nich sú bezplatné.

Popularita nástrojov AI medzi mladými ľuďmi preto nie je žiadnym prekvapením. Hlavným problém pre školy však nie je zabrániť podvádzaniu. Skutočnou výzvou je hľadanie ciest ako strategicky prehodnotiť obsah, formu a ciele vzdelávania v ére inteligentných strojov.

Ilúzia učenia sa

Veľkou výzvou je riziko, že si žiaci a študenti zamieňajú schopnosť splniť úlohu so získavaním vedomostí. Kalkulačka vypočíta matematickú úlohu, prekladač do angličtiny preloží text, chatbot napíše esej. Môže sa to udiať bez toho, aby prebehol akýkoľvek proces učenia sa.

Široko dostupné nástroje generatívnej AI plnia úlohy na základe zadania. Je pravda, že v súčasnosti už viaceré ponúkajú aj špeciálne režimy učenia sa (Study&Learn režim v ChatGPT alebo Guided Learning v Gemini). Ich základným produktom je však naďalej hotový výstup vo forme textu, obrázku, či videa. 

Výzvou je, ako navigovať žiakov a študentov, aby nenahrádzali získavanie vedomostí hotovými výstupmi. Neželaným dôsledkom nadmerného spoliehania sa na AI môže byť postupný úpadok schopností, ako sú kritické myslenie, písanie a analýza.

Toto riziko je oveľa závažnejšie než samotná nečestnosť pri domácich úlohách, pretože podkopáva hlavný cieľ vzdelávania: rozvoj ľudských schopností. 

Strata ľudskosti vo vzdelávaní

Jednou z veľkých príležitostí pre využitie umelej inteligencie je personalizácia učenia. Vzdelávacie systémy všade vo svete hľadajú ekonomicky udržateľné a zmysluplné prístupy k žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Riešenia bývajú finančne náročné, vyžadujúci si dodatočné personálne kapacity v podobe podporných tímov a pedagogických asistentov. Navyše, ak podporné opatrenia nie sú využívané v súlade s najlepšou praxou, ich reálny prínos pre žiakov môže byť obmedzený.

Nástroje umelej inteligencie majú v tomto smere výnimočnú kapacitu prispôsobovať obsah či formu vzdelávania potrebám užívateľa. Vyžadujú si však obozretný postup. Inak hrozí paradoxný scenár, ktorý je opakom tradične vnímanej digitálnej priepasti. A síce, že znevýhodnení žiaci a študenti budú viac odkázaní na výučbu prostredníctvom AI agentov.

Dôsledkom takéhoto outsourcingu vzdelávania na neosobné nástroje môže  byť oslabenie či strata ľudského vzťahu medzi učiteľom a študentom, ktorý je základom motivácie a osobného rozvoja.

Úpadok kreativity

Generatívna AI môže byť silným nástrojom na podporu kreativity. Tvorcovia obsahu majú k dispozícii paletu nástrojov, ktoré podporujú kreatívne nápady a zjednodušujú ich realizáciu. Na tvorbu plagátu či prezentácie dnes nemusia užívatelia prehľadávať internetové fotobanky, vytvárať prácne dizajny či kresliť ilustrácie.

V jednoduchosti sa však skrýva aj riziko. AI je ako kuchár, ktorý pozná milióny receptov na sviečkovú. Výsledok je technicky dokonalý, ale pravdepodobne nepríde s novou, odvážnou ingredienciou, ktorá by zmenila naše vnímanie tohto jedla.

Chatboty pri plnení úloh v zásade odhadujú najviac pravdepodobný očakávaný výstup. Obrazne povedané, ich produkcia je „priemerom“ dát, na ktorých bola generatívna AI trénovaná. To môže viesť k homogenizácii nápadov a potláčaniu skutočne originálneho a nezávislého myslenia. Je preto kľúčové naďalej rozvíjať ľudskú kreativitu aj mimo prostredia nástrojov umelej inteligencie.

Kľúčový je učiteľ

Ako týmto rizikám predísť? Opakujúcim sa motívom vystúpení expertov a ministrov školstva na Bratislava AI Forum bolo zachovanie kľúčovej úlohy učiteľa. Túto zásadu zdôrazňuje aj Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní, ktorý ministerstvo školstva spustilo v septembri 2025. Vyžaduje si to adaptáciu vyučovacích a hodnotiacich metód, ktoré nemôžu nástup AI ignorovať. 

Vzdelávacie systémy sa musia ešte viac zamerať na rozvoj cenených ľudských schopností ako je kritické myslenie a kreativita. Znamená to vyžadovať od žiakov a študentov osobné postrehy a prístupy, ktoré sa nedajú jednoducho vyriešiť promptom pre chatbota.

Je nevyhnutné premyslene zahrnúť nástroje AI do vzdelávacieho procesu tak, aby boli doplnkom, nie náhradou učenia sa. A zachovať ľudský rozmer pri hodnotení vedomostí a zručností žiakov. 

Skutočná výzva umelej inteligencie nespočíva v policajnom dohľade nad žiakmi a študentmi. Úlohou je predefinovať, čo od vzdelávania očakávame a aké zručnosti považujeme za kľúčové vo svete, kde sú informácie a ich spracovanie okamžite dostupné.