Bezpečne a zmysluplne využívaná umelá inteligencia môže škole pomôcť rozvíjať sebastarostlivosť, sebareflexiu a zodpovedné rozhodovanie žiakov. Ako podporný nástroj na premýšľanie umožňuje žiakom vytvárať realistické osobné plány, kriticky hodnotiť odporúčania a učiť sa, že technológia je pomocník, nie náhrada odborníkov ani dospelých.
Téma duševnej pohody je pre žiakov čoraz dôležitejšia, no zároveň citlivá. Škola nemôže a nemá nahrádzať odbornú pomoc, môže však vytvárať priestor, kde sa žiaci učia:
- premýšľať o svojich potrebách,
- robiť zodpovedné a realistické rozhodnutia,
- reflektovať vlastné správanie a návyky.
V práci so straršími žiakmi sa ukazuje, že bezpečne využívaná AI môže byť v tomto užitočným nástrojom napríklad pri posilnení sebastarostlivosti. Dôležité je, aby pôsobila ako podporný nástroj na premýšľanie, nie ako autorita.
Jedným z overených príkladov je využitie AI pri tvorbe osobných plánov starostlivosti cez postupné kroky a prispôsobovanie odpovedí individuálnym potrebám.
Ako na to
Žiaci a žiačky si najskôr vyberú oblasť, na ktorú sa chcú zamerať (napríklad spánok, pohyb, stravu, vnútorný dialóg alebo študijné návyky). Následne pomocou AI získajú prvé návrhy odporúčaní, ktoré však ďalej spresňujú a upravujú tak, aby zodpovedali ich reálnym možnostiam, prostrediu a každodennému režimu.
Príklad štartovacieho promptu pre žiakov:
Si podporný vzdelávací nástroj, ktorý mi pomáha premýšľať o starostlivosti o seba. Pomôž mi vytvoriť jednoduchý a realistický plán sebastarostlivosti zameraný na [OBLASŤ], ktorý je zvládnuteľný popri škole.
V prvom kroku navrhuj univerzálne kroky, ktoré si môže prispôsobiť každý a hovor praktickým neemotívnym jazykom.
Ak potrebuješ viac informácií, pýtaj sa iba všeobecnými otázkami (napríklad na dostupný čas alebo školský režim), bez vyžadovania osobných, citlivých alebo identifikovateľných údajov. Navrhni mi aj praktické otázky, ktoré sa môžem dopýtať pre úpravu svojho plánu. Otázky nesmú vyžadovať osobné, citlivé alebo identifikovateľné údaje.
Po každej odpovedi si kladú tieto otázky na kritické zhodnotenie návrhov od AI:
- Rozumiem tomu, čo mi AI navrhuje? Sú použité slová a kroky pre mňa zrozumiteľné, alebo pôsobia príliš všeobecne?
- Mám na tento krok reálne čas a energiu? Je uskutočniteľný v mojich podmienkach (škola, domácnosť, rozvrh)?
- Ktorý návrh mi pripadá užitočný a prečo?
- Je niečo, čo by som vynechal(a), lebo mi to nesedí?
- Ako by som tento plán upravil(a), aby zapadol do môjho bežného dňa?
- Je niečo v návrhu, o čom sa môžem poradiť s učiteľom, rodičom alebo kamarátom? Kto je človek, na ktorého by som sa obrátil(a)?
- Ako vnímam úlohu AI v tejto aktivite? Súhlasím so všetkým, čo AI navrhla, alebo si vyberám len niečo?
Prečo má tento prístup zmysel?
Pri tvorbe jednoduchých plánov sebastarostlivosti sa žiaci učia: klásť otázky, overovať, čo im dáva zmysel a prispôsobovať odporúčania realite svojho života.
Zároveň si vďaka reflexii uvedomujú, že AI „nevie, čo je pre mňa najlepšie“, že kvalita výstupu závisí od kvality vstupu a že technológia je nástroj, nie rozhodca. To sú kľúčové zručnosti pre život v digitálnom svete.
Rovnosť prístupu a bezpečné hranice
Ak škola využíva bezplatné a dostupné nástroje, môže tým znižovať nerovnosti medzi žiakmi a ponúknuť podporu aj tým, ktorí by inak nemali prístup ku koučingu či mentoringu. Zároveň je dôležité jasne komunikovať hranice: AI nenahrádza dospelého, nenahrádza odbornú pomoc a slúži na učenie sa, nie na diagnostiku.
Takto nastavené využitie AI podporuje zodpovednosť, sebareflexiu a psychologickú bezpečnosť ako zručnosti, ktoré sú v škole dôležitejšie než samotná technológia.
(Pripravené v spolupráci s organizáciou Emocionálny kompas)
Odporúčame
5 otázok, ktoré pomôžu škole bezpečne zavádzať AI
