Deti dnes často píšu aplikáciám to, čo by kedysi povedali kamarátovi, rodičovi alebo učiteľovi. Niekedy ide o bežné otázky, inokedy o veľmi osobné témy, ako sú stres, strach, vzťahy doma či pocity zlyhania. Podobne aj dospelí využívajú umelú inteligenciu ako priestor, kde si zapisujú myšlienky alebo spracúvajú emócie.
Na prvý pohľad to môže pôsobiť neškodne, veď ide „len“ o text. Práve tu sa však oplatí zastaviť a položiť si jednoduchú otázku: kam tieto informácie v skutočnosti smerujú?
Emócie, prežívanie a vzťahy patria medzi najcitlivejšie informácie o človeku. Keď ich zdieľame s AI, nezapisujeme ich do súkromného denníka, ale do technologického systému, ktorý s nimi ďalej pracuje.
Čo sa deje, keď niečo osobné napíšeme AI
Keď dieťa alebo dospelý napíše umelej inteligencii niečo citlivé, často má pocit súkromného rozhovoru. V skutočnosti však používa službu, ktorá:
- spracúva dáta technickým spôsobom,
- môže ich uchovávať dlhší čas,
- môže ich využívať na zlepšovanie systému alebo na komerčné účely.
Aj keď AI odpovedá empaticky a používa „ľudský“ jazyk, nevytvára vzťah. Ide o nástroj, ktorý nenesie zodpovednosť a nedokáže chrániť dôveru tak ako človek.
Práve preto školy potrebujú jasný rámec pre prácu s AI, najmä pri citlivých témach. Nasledujúce odporúčania ponúkajú konkrétne body pre každodennú prax v škole.
Premýšľajte, čo do AI patrí a čo už nie
Nie každá myšlienka, pocit alebo vzťahová situácia patrí do aplikácie. Pomáha položiť si jednoduchú otázku: „Je toto niečo, čo chcem riešiť s technológiou, alebo s človekom?“
Uvedomujte si, že digitálny záznam môže pretrvať
Rozhovor medzi ľuďmi zanikne, digitálny text môže zostať uložený dlhodobo. Pri emóciách a osobných témach zohráva tento rozdiel zásadnú úlohu, najmä u detí, ktoré si ešte len vytvárajú hranice súkromia.
Veďte deti k digitálnej intimite
Deti potrebujú postupne pochopiť, že:
- nie všetko osobné patrí do online priestoru,
- zdieľanie s aplikáciou sa nerovná rozhovoru s dôveryhodným dospelým,
- majú právo niektoré veci riešiť osobne alebo si ich ponechať pre seba.
Digitálna intimita znamená vedieť rozlíšiť, čo zdieľam, s kým a prečo.
Diskutujte jednoduché a zrozumiteľné pravidlá
Netreba zachádzať do zložitých technických ani právnych detailov. Stačí, keď majú žiaci jasno v tom, že:
- AI neslúži na zdieľanie veľmi osobných tém,
- citlivé otázky patria do bezpečných vzťahov,
- škola používa digitálne nástroje s jasne určeným účelom.
Rozlišujte medzi nástrojom a dôverou
AI môže pomôcť s učením alebo s premýšľaním, no dôvera vzniká medzi ľuďmi. Pre deti je toto rozlíšenie kľúčové, najmä v období, keď hľadajú oporu a istotu.
Buďte pre žiakov vzorom
Deti pozorne sledujú, ako dospelí pracujú s technológiami. Keď učiteľ používa AI vedome, opatrne a s rešpektom k súkromiu, odovzdáva tým silné posolstvo aj bez dlhých vysvetlení.
Keď sa pri emóciách a vzťahoch naučíme uvažovať o tom, kam informácie smerujú a komu patria, podporujeme bezpečie, dôstojnosť a ľudský rozmer vzdelávania v digitálnom veku.
(Pripravené v spolupráci s organizáciou Emocionálny kompas)
Odporúčame
Prečo umelá inteligencia nie je neutrálna
Keď AI podporuje sebastarostlivosť a zodpovedné rozhodovanie žiakov
Ako môže AI pomôcť pri tvorbe reflexívnych denníkov v triede
Ako môže AI pomôcť učiteľom modelovať sociálne a emocionálne zručnosti
5 otázok, ktoré pomôžu škole bezpečne zavádzať AI
