Umelá inteligencia môže byť vo vzdelávaní výborným pomocníkom. Alebo môže byť škodlivou barličkou, ktorá žiakov oberie o samostatnosť. Rozhoduje to, ako je AI navrhnutá a do akej miery je zapojený učiteľ. Najnovšie výskumy ukazujú, že ak má byť AI v škole prínosom, nesmie nahrádzať učiteľa, ale podporovať jeho prácu.
Výskum umelej inteligencie v školstve je stále len na začiatku. Očakávania sú obrovské, no kvalitných empirických štúdií o skutočnom dopade na učenie žiakov a prácu učiteľov je zatiaľ málo. Svet sa ponáhľa s nasadzovaním AI do tried, ale vedecké poznanie jej účinkov je obmedzené a len postupne sa ukazuje, čo funguje a čo prináša riziká.
Bezpečné učenie s AI?
Jednou z prvých väčších empirických prác je štúdia Bastani a kol. (2024) z Turecka. Výskumníci ju realizovali na takmer tisícke stredoškolákov, ktorí využívali AI tútora pri matematike. Výsledky ukázali, že zásadným faktorom je samotný dizajn nástroja a jeho prepojenie s kontextom výučby.
Ak AI poskytovala žiakom hotové riešenia, študenti sa učili rýchlo, no pasívne, a v testoch dosahovali horšie výsledky než ich spolužiaci, ktorí AI nepoužívali vôbec. Naopak, keď bol systém nastavený tak, že žiakov viedol krok za krokom a využíval vstupy od učiteľov výsledky boli výrazne lepšie a učenie efektívnejšie aj bezpečnejšie.
Štúdia odporučila niekoľko ochranných opatrení pre bezpečné a efektívne využívanie AI v triede:
- neposkytovať hotové riešenia, ale iba návody,
- zapájať učiteľa do nastavovania úloh,
- povzbudiť žiakov, aby ukazovali postup riešenia,
- zabrániť tomu, aby AI bola „barličkou“ namiesto učenia,
- poskytovať inštruktáž pre žiakov aj učiteľov.
AI ako pomocník učiteľov
Iný pohľad na využívanie umelej inteligencie priniesla štúdia Wang, Ribeira, Robinson, Loeb a Demszky (2024). Autori testovali systém, ktorý fungoval ako AI „kopilot“ pre pedagógov. Nástroj počas živých hodín ponúkal učiteľom okamžité odporúčania, ako viesť rozhovor so žiakom, klásť správne otázky a poskytovať cielenú spätnú väzbu.
Výskum ukázal, že žiaci, ktorí pracovali s učiteľmi využívajúcimi tento typ AI podpory, mali vyššiu mieru zvládnutia učiva. Najväčší prínos sa pritom ukázal u menej skúsených pedagógov. Umelá inteligencia im pomáhala hľadať efektívnejšie postupy a využívať overené pedagogické stratégie.
AI tútor menil štýl kladenia otázok a poskytovania spätnej väzby tým, že učiteľom v reálnom čase ponúkal odborné odporúčania. Povzbudzoval ich, aby namiesto všeobecných fráz dávali cielené rady, aby ponúkali rôzne typy reakcií podľa potrieb konkrétnych žiakov. Učitelia vedení AI systémom tak podporovali konceptuálne porozumenie, rozvoj kritického myslenia a hlbšie učenie.
Radšej dvakrát merať
Obe štúdie ukazujú, že AI sama osebe nie je ani dobrá, ani zlá. Jej prínos alebo riziko závisí od toho, ako je navrhnutá, ako sa využíva v praxi a do akej miery zostáva zapojený učiteľ. Umelá inteligencia sa môže stať cenným pomocníkom. Ale iba vtedy, ak funguje ako nástroj podporujúci učenie, nie ako jeho náhrada.
Slovensko vo svojom Pláne zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní zdôrazňuje potrebu pilotných projektov a výskumu. Dlhodobé účinky umelej inteligencie na proces učenia totiž ešte nepoznáme.
Ak chceme, aby AI vo vzdelávaní skutočne prinášala hodnotu, potrebujeme systematické meranie jej dopadov, zapojenie škôl do experimentov a najmä podporu pedagógov, ktorí sa učia s týmito nástrojmi pracovať.
