Keď pracujeme s emóciami: AI ako podpora, nie náhrada

Mnohí učitelia sa dnes stretávajú s podobnými situáciami. Žiak sa pýta, či je v poriadku hovoriť s AI o tom, že sa cíti pod tlakom. Iné deti si pýtajú „rady“ od chatbota namiesto rozhovoru s dospelým. Zároveň si aj pedagógovia kladú otázku, či by im umelá inteligencia mohla pomôcť zvládať náročné situácie v triede, pomenovať emócie žiakov alebo ujasniť si vlastné myšlienky.

Umelá inteligencia sa stala bežnou súčasťou života detí aj dospelých. Problém nespočíva v jej používaní, ale v nejasných hraniciach. Práve pri emóciách a duševnej pohode je kľúčové rozlišovať: AI môže podporiť premýšľanie, ale nemôže nahradiť človeka.

Časté otázky o AI a emóciách v škole

V školskom prostredí sa opakovane objavujú tieto dilemy:

• Je v poriadku, ak sa žiak obracia na AI s osobnými problémami?
• Môže škola zapojiť AI do rozvoja sociálnej a emocionálnej gramotnosti?
• Kde leží hranica medzi podporou a nahrádzaním ľudského rozhovoru?

Na tieto otázky neexistujú jednoduché odpovede. Jasné však je, že riešením nie sú zákazy technológií. Zmysel má vedomé a zodpovedné používanie AI, pri ktorom zostáva rozhodujúca úloha na človeku – učiteľovi, rodičovi alebo odborníkovi.

Čo znamená princíp „človek v centre“

V kontexte umelej inteligencie sa často používa princíp „človek v centre“ (human-in-the-loop). Pre školskú prax má tento princíp jednoduchý význam: AI môže pomáhať, ale človek zostáva prítomný, zodpovedný a má posledné slovo.

V praxi to znamená, že v škole:

• AI môže ponúknuť podnety na premýšľanie alebo pomôcť formulovať otázky,
• môže pomôcť pomenovať tému alebo situáciu,
• nerozhoduje o tom, čo je pre žiaka správne,
• neposudzuje psychický stav ani mieru rizika,
• nenahrádza osobný rozhovor s dospelým.

Ľudský dohľad je nevyhnutný, pretože umelá inteligencia nepozná životný kontext dieťaťa, jeho vzťahy ani situácie mimo obrazovky. Odpoveď môže znieť presvedčivo, no pri emočne citlivých témach môže byť nepresná alebo nevhodná.

Kedy má používanie AI v škole zmysel

AI môže byť užitočnou súčasťou práce so žiakmi najmä vtedy, keď:

• pomáha vytvárať reflexívne otázky do denníkov alebo skupinových aktivít,
• podporuje sebapoznávanie a pomenúvanie emócií,
• slúži ako neutrálna pomôcka na formulovanie myšlienok,
• rozširuje priestor na rozmýšľanie, nie na rozhodovanie.

V takýchto situáciách AI podporuje proces učenia, no nepreberá zodpovednosť za dieťa ani za jeho prežívanie.

Kedy je potrebné spozornieť

Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú situácie, keď AI:

• hodnotí psychický stav žiaka,
• dáva konkrétne rady v náročných alebo krízových situáciách,
• vytvára dojem, že „rozumie emóciám lepšie než človek“,
• nahrádza osobný rozhovor s dospelým.

V týchto prípadoch už AI prekračuje rolu podpory a vstupuje do priestoru, ktorý patrí ľuďom a odborníkom.

Na čo sa zamerať v práci so žiakmi

Pri práci s deťmi a mladými ľuďmi pomáha najmä:

• učiť žiakov rozlišovať medzi pomocou pri premýšľaní a nekritickým preberaním rád,
• otvorene hovoriť o tom, že AI neprežíva emócie tak ako ľudia,
• posilňovať posolstvo, že pri emóciách a vzťahoch má vždy prednosť bezpečný vzťah s dospelým.

Takýto prístup rozvíja kritické myslenie, zodpovednosť a zdravý vzťah k technológiám.

Ochrana bez strašenia

Cieľom práce s AI v škole nie je vytvárať strach ani technológie zakazovať. Cieľom je nastaviť jasné hranice, chrániť žiakov aj učiteľov a zachovať ľudský rozmer vzdelávania.

Prístup “človek v centre“ umožňuje využívať výhody technológií a zároveň si udržať to najdôležitejšie -zodpovednosť, vzťah a ľudský úsudok, ktoré sú pri práci s emóciami nenahraditeľné.

(Pripravené v spolupráci s organizáciou Emocionálny kompas)